Lúčka leží na južných svahoch Levočských vrchov v úzkej doline Lúčanského potoka, 20 km od okresného mesta Levoča. Nadmorská výška v strede obce je 510 m n. m. Je to pomerne malá obec, ale je viac než 730 rokov stará. Obyvatelia Lúčky boli prevažne roľníkmi, živili sa aj drevorubačstvom a tkáčstvom.

Architektúra obce si vo veľkej miere zachovala pôvodné kvality s množstvom objektov ľudovej architektúry. Od roku 1821 obec používala vlastné pečatidlo o priemere 27 mm, ktoré vo svojom poli malo voľne sa vznášajúceho anjela s palmovou ratolesťou v pravej ruke.

Prvýkrát sa spomína ako Lucska v testamente spišského prepošta Mitimíra (Mothmerius) vydaného roku 1273. Prepošt v ňom odkázal zvonárovi na Spišskej Kapitule polovicu svojich úľov, ktoré mal v Lúčke a druhú polovicu odkázal kaplánovi z kaplnky Panny Márie. Listina naznačuje, že územie Lúčky bolo majetkom spišského prepošta a bolo obývané slovanským obyvateľstvom.

Aj neskoršie pomenovania obce poukazujú na slovanský pôvod obyvateľov. V roku 1402 sa uvádza už ako „villa Luchka“ a v roku 1478 je známa pod názvom „Lwthka“. V 16. storočí (1513) sa vyskytuje pod maďarským názvom „Retke“, ktorý je doslovným prekladom Lúčky. V rokoch 1514 – 1598 je opäť uvádzaná v slovenskej forme ako „Luczka“. V neskoršom období  sa používal v maďarských textoch v roku 1773 názov „Lucska“ a v roku 1906 „Szepesrét“ v nemeckých textoch v roku 1786 „Lucshka“ a v roku 1808 „Wieschen“. Od roku 1920 sa používa  iba slovanský názov „Lúčka“.

Ako poddanská obec v stredoveku patrila spišskému prepoštovi. Koncom 16. storočia bola majetkom veľkovaradinského biskupa. Po založení Spišského biskupstva 1776 mu pripadli všetky majetky spišského prepošstva, t.j. Lúčka, Jablonov, Pavľany a iné. Spišský biskup bol zemepánom Lúčky až do zrušenia poddanstva v roku 1848. Začiatkom 15. storočia bola Lúčka už riadnou obcou a jej bežnú správu vykonával richtár.

Kultúrno - historické zdroje:

Kostol rímsko - katolícky klasicistický, Kráľovnej sv. Ruženca - r. 1837 (nie je zapísaný v ÚZKP – ústredný zoznam kultúrnych pamiatok) 

Všetci obyvatelia boli rímskokatolíckej viery. Obec bola začlenená ako fília pod katedrálny kostol sv. Martina na Spišskej kapitule. Do roku 1837 nemala Lúčka svoj vlastný kostol. Ten bol postavený zásluhou biskupa Jozefa Bélika a zasvätený k úcte Panny Márie Ružencovej. Začiatkom 15 storočia bola Lúčka už riadnou obcou a jej bežnú správu vykonával richtár s 1-2 prísažnými (burgami). Riešili medzi obyvateľmi drobné spory a pre zemepána zabezpečovali odovzdávanie stanovených feudálnych dávok a daní za obec. V mene obce vydávali aj potrebné dokumenty, ktoré spočiatku overovali namiesto podpisov iba krížikmi. V roku 1821 si dala obec vyhotoviť vlastné pečatidlo o priemere 27mm, ktoré vo svojom poli malo voľne sa vznášajúceho anjela s palmovou ratolesťou v pravej ruke. Pod ním bol letopočet 1821. Kruhopis pečate obsahoval latinský text SIGILUM PO (SSESSI) ONIS LUTSKA (Pečať obce Lúčka). Týmto typariom overovali písomnosti do roku 1854. V druhej polovici 19 storočia musela Lúčka, tak ako aj iné obce používať pečatidlo s nemeckým textom Geneiche Lucska a používali ho do roku 1869. V 70-tych rokoch 19 storočia v dôsledku maďarizácie bolo nahradené pečatidlom s maďarským textom LUCSKA KÖZSÉG PECSÉTJE (Pečať obce Lúčka). Začiatkom 20 storočia v súvislosti so zmenou názvu obce vyrobili pre obec pečať s textom SZEPESRÉT KÖZSÉG SZEPES VARME GYE 1906 (Obec Lúčka Spišská župa 1906).

Prvá zmienka o počte obyvateľov je z roku 1598 keď tu stálo 11 domov, v roku 1828 v 35 domoch 256 obyvateľov.

Kronika, ktorá sa zachovala bola písaná do roku 1959. Kronikárom bol Bačenko Andrej, ktorý bol učiteľom v Jablonove. Kroniku začal písať v roku 1934. Potom kroniku písali starostovia obce. Od roku 1939 starosta Štefan Tomáš, od roku 1946 Kolársky Štefan a v roku 1956 bol za kronikára zvolený Geleta Štefan. V roku 1957 sa začal stavať kultúrny dom, dokončený bol v roku 1963. Ďalšia úprava kultúrneho domu sa konala v rokoch 1984-1985. Kultúrny dom sa začal stavať za starostovania p. Krigovského Jána a obnovoval sa za p. Orlovského Ondreja. V roku 1985 bol Miestny národný výbor (MNV) v Lúčke zlúčený s MNV v Jablonove. Takže v tom období sme nemali svojho starostu. V roku 1986 sa začala oprava kostola. Vymieňali sa okná, plechová krytina strechy, opravilo sa elektrické vedenie. V roku 1987 sa opravil oporný múr za kostolom, o rok neskôr bol namontovaný nový hromozvod a v roku 1990 elektrické ovládanie kostolných zvonov. Obyvatelia obce prispeli na všetky opravy. Oprava kostola sa začala ešte za kostolníka p. Michala Tatarka. Od roku 1988 sa novým kostolníkom stal p. Štefan Orlovský. Ľudia v obci dodržiavali rôzne zvyky : chodievali po vinšovaní, ženy po spievaní, na čiernu nedeľu pálili Morenu, robili maškarne báli, fašiangové zábavy, estrády, hrali divadlo. Ženy mali kurz varenia, ktorý viedla pani Koterbová (Vikta). To čo navarili a napiekli hneď aj spolu ochutnali. V roku 1989 padla komunistická strana, takzvanou nežnou revolúciou. Rozpadajú sa rôzne podniky, začína sa rozvíjať súkromné podnikanie, rozpadajú sa družstva. Niektorý občania znova berú svoju pôdu a začínajú súkromne hospodáriť. Ako prvý sú to : Štefan Brindza, Marian Zavadský, Kopper. Znovu je obnovený urbársky spolok, predsedom ktorého sa stal Štefan Brindza. Po dlhšom čase vo voľbách 29. júla 1990 bol za starostu obce zvolený Ing. Miroslav Šandala. V ďalších voľbách v roku 1994 sa starostom stáva Rudolf Dzurík. Vo voľbách v roku 1998 bol znova zvolený Rudolf Dzurík v  tomto volebnom období sa zaviedol do obce plyn. Väčšina domov bola splynofikovaná. V roku 2000 sa konala oslava 727 výročia prvej písomnej zmienky o obci. Pri tejto príležitosti sa dali znova zhotoviť Erb, Pečať a Vlajka obce. V roku 2002 vo voľbách bol zvolený Rudolf Dzurík. V roku 2003 miestni aktivisti a predseda Urbariátu Lúčka začali s výstavbou ihriska na pozemkoch Urbariátu. Keďže trom občanom tento zámer nebol naklonený, starosta obce vydal rozhodnutie na odstránenie stavby.

Dobrovoľný hasičský zbor, ktorého predsedom je Daniel Buša, pod vedením Ľuboša Tatranského začal pracovať s mládežou, čo obec zviditeľnilo nielen v okrese Levoča a prilákalo za členov  zboru nielen mladých ľudí.

DHZ začal organizovať deň otvorených dverí na požiarnej zbrojnici, oslavu dňa hasičov a rôzne súťaže pre deti napr. športový deň.

V decembri roku 2006 bol vo voľbách do miestnej samosprávy zvolený za starostu obce Ľuboš Tatranský. Bol vypracovaný štatút obce. Obec dala vypracovať Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja s víziou na desať rokov, projekt na výstavbu podkrovia obecného úradu. Začalo sa s rekonštrukciou obecného úradu, ktorý javil známky schátrania. V roku 2007 za pomoci pracovníkov Aktivačných prác sa zrekonštruovala kultúrna miestnosť, kde bol v časti spadnutý strop, 50-ročné tapety nahradila omietka a nové osvetlenie. Odizolovali sa obvodové múry a namontovali sa zvody dažďovej vody na celú budovu obecného úradu. V roku 2008 po získaní dvoch dotácií z Ministerstva Financií SR a Úradu vlády SR bola vymenená strešná krytina a začalo sa s výstavbou podkrovných priestorov. Jednoduchými stavebnými úpravami za pomoci drevnej hmoty, ktorú daroval Urbariát Lúčka bol vytvorený základný rošt a podlaha. Pomocou sadrokartónových konštrukcií a sadrokartónu boli postavené kancelária obce, kancelária urbariátu, slad a archív. Po presťahovaní do nových priestorov sa s bývalej kancelárie stala kuchynka. Začiatkom roku 2009 sa po rokoch oživila tradícia fašiangového sprievodu po obci s večernou zábavou. V tomto roku sa pokračovalo vo výstavbe podkrovia z vlastných zdrojov a to dokončením zasadačky a sociálneho zariadenia. V mesiaci máj pri príležitosti dňa detí sa konalo športové popoludnie a súťaže pre deti. Pri tejto príležitosti našu obec navštívili poslanec Národnej rady SR p. Stanislav Kubánek, okresný predseda strany SMER-SD p. Štefan Rusňák, primátor Levoče a starostovia okolitých obcí. V príjemnej atmosfére vystúpili mužská spevácka skupina Gubov z Dúbravy a dievčatá z Lúčky pod vedením p. Mačákovej.

Zdroj: zber informácií od samospráv, internet, web stránky obcí, www.obeclucka.wbl.sk