Dovoľte mi podeliť sa s niekoľkými myšlienkami, ktoré na tejto konferencii odzneli a ktoré vo mne táto konferencia vyvolala. V prvom rade je skutočne potrebné sa zamyslieť nad pojmom partnerstvo. Toto slovo je dnes veľmi často pertraktované až sa stráca jeho skutočná pointa. Je partnerstvo Cieľ?, Nástroj?, Prostriedok? alebo Proces? Nech je Vaša odpoveď akákoľvek, pre mňa znamená nikdy nekončiaci proces, ktorý musí mať jasný cieľ, je zároveň nástrojom, ktorý sa používa na dosiahnutie týchto cieľov a prostriedok pre naplnenie vízie, ktorú sme si spoločne v území stanovili.

V tejto súvislosti i príspevok štátneho tajomníka Daniela Ácsa bol pre mňa výzvou k tomu, aby sme sa snažili v našom levočskom regióne o neustále skvalitňovanie partnerstva, a to tak na úrovni horizontálnej, ako i vertikálnej. Priznal, že je čo robiť pre zlepšenie partnerstva i na národnej úrovni, a to smerom k regiónom. Vo svojom príspevku vyzval účastníkov k potrebe zapojiť sa do pripomienkovania (predpoklad november – december 2009) k vypracovanej Národnej stratégie regionálneho rozvoja pre roky 2010 – 2020, aby sa dosiahol stav, kedy regióny budú schopné efektívne využívať svoj vnútorný potenciál ako konkurenčnú výhodu a kde vidiek bude miestom pre spokojný život a prácu svojich obyvateľov, s dostupnou infraštruktúrou, kvalitným životným prostredím, so zachovaným a udržiavaným kultúrno-historickým dedičstvom.ä

Myšlienkové procesy vo mne naštartoval i prof. RNDr. Oto Hudec, CSc., prodekan pôsobiaci na ekonomickej fakulte, Technickej univerzity v Košiciach, ktorý v úvode svojej prezentácie položil otázku, je len jeden vidiek, je len jedna vízia rozvoja vidieka, koľko druhov rozvoja existuje a najmä, ktorý je ten náš?

Inšpiráciou pre mňa boli i slová Eero Uusitala, generálneho tajomníka Výboru pre politiku vidieka a predsedu Združenia obcí Fínska, ktorý konštatoval, že pre prístup leader je dôležitý prvý krok „Zhora nadol“, to znamená pomoc z vládnej úrovne, ktorej úloha v ďalšom procese však už nie je rozhodujúca. Pomenoval 2 paradigmy vidieckej politiky, a to poľnohospodárstvo a ľudia vo vidieckych oblastiach. Pričom dôraz je dnes kladený najmä na potreby poľnohospodárstva. Podľa názorov zainteresovaných je však potrebné intenzívnejšie naštartovať tzv. multifunkčnú politiku. Pomenoval riziká, ktoré sú nepriateľom ďalšieho rozvoja cez prístup leader. Jedným z nich je obava, že EÚ nevyužije v ďalšom programovacom období od roku 2014 metodiku Leadra.

Medzi ďalšie riziká patrí i politické chápanie a schválenie práce MAS, ako aj administratíva a byrokratické obmedzenie realizácie aktivít, pričom chýba väčšia politická podpora. Na druhej strane však leader predstavuje oponentúru vo vzťahu k starším metódam riadenia vidieka, pričom existujú „záujmové“ skupiny, ktoré financie potrebujú ale metodiku nie.

Existujú však dôvody pre upevnenie činnosti cez prístup leader:

1. hlavný nástroj rozvoja vidieka,
2. väčší demokratický vplyv občanov,
3. posilnenie roly obcí,
4. upevnenie vidieka v rámci globalizácie.

Záver môjho príspevku mi dovoľte ukončiť myšlienkou, ktorá v podobnom duchu odznela na tejto konferencii: „Zvládnutie manažmentu, zvlášť cez prístup leader, je alfou a omegou rozvoja vidieka.“

Z podnetov a príspevkov, ktoré odzneli na konferencii spracovala:

Ing. Andrea Hradiská
predseda MAS LEV, o. z.